Kalkulačka náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. Prevádzkovateľ zodpovedá v plnej výške — škoda na veciach, zdraví aj nehnuteľnostiach.
Právny základ
- § 420a Občiansky zákonník (40/1964 Z.z.) ↗
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
Účinné od: 1. 4. 1964
Stručne k téme: Zodpovednosť za škodu z prevádzkovej činnosti
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou upravuje§ 420a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z.(ďalej len „OZ"). Ide o prísnejšiu formu zodpovednosti než všeobecná zodpovednosť podľa § 420 OZ — prevádzkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou aj vtedy, keď škodu nezavinil.
Rozdiel oproti všeobecnej zodpovednosti
Pri všeobecnej zodpovednosti (§ 420 OZ) sa škodca môže zbaviť zodpovednosti preukázaním, že škodu nezavinil. Pri prevádzkovej činnosti (§ 420a OZ) sa škodca môže zbaviť zodpovednosti len preukázaním, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri maximálnom úsilí — čo je oveľa prísnejšia podmienka. Táto prísna (objektívna) zodpovednosť chráni poškodených pred škodami vznikajúcimi pri podnikateľskej činnosti.
Príklady prevádzkovej činnosti
Prevádzkovou činnosťou je činnosť vykonávaná sústavne, s určitým stupňom organizácie a za účelom dosiahnutia zisku. Sem patrí napr. predaj tovaru v obchode, poskytovanie služieb v reštaurácii, prevádzka dopravy, ale aj činnosť štátnych orgánov pri výkone štátnej moci. Škoda spôsobená návštevníkovi obchodu, pacientovi v nemocnici alebo cestujúcemu v MHD spadá pod § 420a OZ.
Rozsah náhrady
Náhrada škody z prevádzkovej činnosti zahŕňa celú výšku škody — prevádzkovateľ zodpovedá v plnej výške. Škoda na veciach sa nahrádza ich opravou alebo uhradením，重新 vytvořit hodnotu veci, шт шт. При škode na zdraví náhrada zahŕňa náklady liečenia, ušlý zárobok, prípadnú trvalú ujmu na zdraví (invaliditu) a primerané bolestné.
Časté otázky o náhrade škody z prevádzkovej činnosti
Kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou?
Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zodpovedá prevádzkovateľ tejto činnosti. Prevádzkovateľom je ten, kto prevádzkovú činnosť vykonáva vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a to aj keď škodu spôsobí jeho zamestnanec alebo iná osoba, ktorú na výkon činnosti použil.
Kedy sa môže prevádzkovateľ zbaviť zodpovednosti za škodu?
Prevádzkovateľ sa môže zbaviť zodpovednosti len vtedy, ak preukáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení maximálneho úsilia. Ide o tzv. absolútnu nemožnosť zabránenia škode — napríklad živelná pohroma, ktorá zničila prevádzku, alebo iná neodvrátiteľná udalosť, ktorú nebolo možné nijako predvídať ani jej zabrániť.
Aké typy škody sa považujú za spôsobené prevádzkovou činnosťou?
Prevádzkovou činnosťou sa rozumie činnosť vykonávaná podnikateľsky alebo iná organized činnosť. Škoda na veciach (napr. poškodený tovar v obchode), škoda na zdraví (napr. úraz zákazníka v prevádzke) aj škoda na nehnuteľnosti (napr. poškodenie susedného pozemku) — všetky môžu byť spôsobené prevádzkovou činnosťou.
Aký je rozdiel oproti všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420)?
Pri všeobecnej zodpovednosti (§ 420 OZ) sa škodca môže zbaviť zodpovednosti preukázaním, že škodu nezavinil. Pri prevádzkovej činnosti (§ 420a OZ) sa škodca môže zbaviť zodpovednosti len preukázaním, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri maximálnom úsilí — čo je oveľa prísnejšia podmienka. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť.
Čo robiť, ak utrpíte škodu v prevádzke?
Pri škode spôsobenej prevádzkovou činnosťou máte právo na náhradu v plnej výške. Najprv písomne oznámte škodu prevádzkovateľovi s popisom škody a dôkazmi (fotografie, lekárske správy, cenové ponuky). Ak prevádzkovateľ náhradu odmietne, môžete sa domáhať náhrady na súde.