§ 34, § 37 zák. č. 461/2003 Z.z.

Vypočítajte výšku nemocenského podľa § 37 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zamestnanec dostáva 55 % DVZ od 15. dňa PN (prvých 14 dní platí zamestnávateľ). SZČO má nárok od 1. dňa: 25 % DVZ za 1.–3. deň, 55 % DVZ od 4. dňa.

Výška nemocenského dávka 2026

§ 34, § 37 zák. č. 461/2003 Z.z. — 55 % DVZ (zamestnanec od 15. dňa), 25 %/55 % DVZ (SZČO)

📊PRE FIRMY2 €
Posledná aktualizácia: 14. 3. 2026 · Platné pre: 2026 · Verzia: 1.0.0

Právny základ

Stručne k téme

Nemocenské je dávka zo systému nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa Slovenskej republiky poistencom počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Právnu úpravu nájdeme v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne v § 34 (podmienky nároku) a § 37 (výška dávky). Nemocenské nahrádza príjem, o ktorý poistenec prichádza počas PN, a jeho výška je priamo odvodená od denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Nemocenské pre zamestnanca

Zamestnanec má nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Prvých 14 dní PN platí zamestnávateľ náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Sadzba náhrady od zamestnávateľa je 25 % DVZ za 1.–3. deň a 55 % DVZ za 4.–14. deň. Od 15. dňa PN preberá výplatu Sociálna poisťovňa a platí 55 % DVZ denne. Tento systém zabezpečuje, že zamestnanec nie je bez príjmu počas celého trvania PN.

Nemocenské pre SZČO

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne poistená osoba majú nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne už od prvého dňa PN, keďže nemajú zamestnávateľa. Sadzba je však odstupňovaná: za 1.–3. deň PN je nemocenské len 25 % DVZ a od 4. dňa PN 55 % DVZ. Rozlíšenie sadzieb má motivovať poistencov, aby pri krátkodobých ochoreniach pokračovali v práci, ak to ich zdravotný stav dovoľuje.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

DVZ je kľúčový parameter pre výpočet nemocenského aj ďalších dávok sociálneho poistenia. Vypočíta sa ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých bolo zaplatené poistné v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúcim obdobím je spravidla kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla PN. Pre orientačný odhad môžete hrubú mesačnú mzdu vydeliť číslom 30,4167 (priemerný počet dní v mesiaci).

Maximálna doba poberania

Nemocenské sa vypláca najdlhšie 52 týždňov (364 dní) od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak PN trvá dlhšie, poistenec by mal požiadať o posúdenie invalidity a prípadne o invalidný dôchodok. Počas poberania nemocenského musí poistenec dodržiavať liečebný režim stanovený lekárom — Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly a v prípade porušenia liečebného režimu môže dávku odňať alebo znížiť.

Zdanenie a odvody

Nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou nie je zdaniteľným príjmom. Nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb a počas PN sa neplatia odvody na sociálne ani zdravotné poistenie. Rovnako náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 14 dní je oslobodená od dane. Pre zamestnávateľa je náhrada príjmu daňovo uznateľným nákladom. Poistenec by mal dbať na to, aby PN bola riadne ukončená ošetrujúcim lekárom — pri neoprávnenom poberaní dávky hrozí povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú sumu.

Najčastejšie otázky o nemocenskom

Od ktorého dňa má zamestnanec nárok na nemocenské na Slovensku?

Zamestnanec má nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Prvých 14 dní PN platí zamestnávateľ náhradu príjmu vo výške 25 % DVZ za 1.–3. deň a 55 % DVZ za 4.–14. deň (podľa § 7 zákona č. 462/2003 Z.z.). Od 15. dňa preberá výplatu nemocenského Sociálna poisťovňa vo výške 55 % DVZ.

Koľko percent z DVZ je nemocenské v roku 2026?

Pre zamestnanca je nemocenské od 15. dňa PN vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) podľa § 37 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Pre SZČO a dobrovoľne poistenú osobu je nemocenské 25 % DVZ za 1.–3. deň PN a 55 % DVZ od 4. dňa PN podľa § 37 ods. 2. Tieto percentuálne sadzby sa v roku 2026 nezmenili.

Ako sa líši nemocenské pre SZČO od zamestnanca?

Hlavný rozdiel je v tom, kedy vzniká nárok. SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) má nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne už od 1. dňa PN, pretože nemá zamestnávateľa, ktorý by mu platil náhradu príjmu. Avšak prvé 3 dni PN dostáva SZČO nižšiu sadzbu — len 25 % DVZ. Od 4. dňa PN je sadzba rovnaká ako u zamestnanca, teda 55 % DVZ.

Kto platí prvých 14 dní PN — zamestnávateľ alebo Sociálna poisťovňa?

Prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti platí zamestnávateľ formou náhrady príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z.z. Za 1.–3. deň PN patrí zamestnancovi 25 % DVZ a za 4.–14. deň 55 % DVZ. Od 15. dňa PN preberá výplatu nemocenského Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľ je teda prvým platiteľom a Sociálna poisťovňa nastupuje až po 14 dňoch.

Ako dlho možno poberať nemocenské?

Nemocenské sa vypláca najdlhšie do uplynutia 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (teda maximálne 364 dní). Ak PN trvá dlhšie, poistenec by mal požiadať o invalidný dôchodok. Počas celého obdobia PN musí poistenec dodržiavať liečebný režim stanovený lekárom, inak mu môže byť dávka odňatá.

Je nemocenské zdaniteľným príjmom?

Nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou nie je predmetom dane z príjmov fyzických osôb a nepodlieha odvodom na sociálne ani zdravotné poistenie. Náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 14 dní PN je tiež oslobodená od dane. Počas PN sa neplatia odvody na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti — tieto povinnosti počas PN odpadajú.

Súvisiace kalkulačky