Daň z príjmov FO — mesačná záloha 2026

Daň z príjmov fyzických osôb na Slovensku upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Tento zákon stanovuje dve základné sadzby dane pre fyzické osoby: základnú sadzbu 19 % a zvýšenú sadzbu 25 %. Rozhodujúcim kritériom pre uplatnenie zvýšenej sadzby je prekročenie hranice 176,8-násobku sumy platného životného minima, ktoré v roku 2026 predstavuje 234,42 € mesačne. Ročný limit tak dosahuje 41 445,46 €.

Kto platí zálohy na daň z príjmov?

Povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov upravuje § 34 zákona č. 595/2003 Z.z. Mesačné preddavky platia daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 €. Štvrťročné preddavky platia daňovníci s daňovou povinnosťou od 5 000 € do 16 600 €. Daňovníci s povinnosťou pod 5 000 € preddavky na daň neplatia. Zamestnanci majú preddavky zrážané priamo zo mzdy zamestnávateľom, preto sa ich táto povinnosť priamo netýka.

Ako funguje progresívne zdanenie na Slovensku?

Slovensko uplatňuje dvojstupňovú progresívnu sadzbu dane od roku 2013. Prvých 41 445,46 € ročného základu dane sa zdaňuje sadzbou 19 %. Každé ďalšie euro nad túto hranicu podlieha sadzbe 25 %. To znamená, že efektívna sadzba dane rastie s príjmom, ale nikdy nepresiahne 25 %. Napríklad pri ročnom základe dane 60 000 € je efektívna sadzba približne 20,86 %, pretože väčšina príjmu spadá do pásma 19 %. Tento systém je výhodnejší oproti tzv. klifu, kde by sa celý príjem zdaňoval vyššou sadzbou po prekročení hranice.

Životné minimum a jeho vplyv na daň

Životné minimum je kľúčový parameter, ktorý ovplyvňuje nielen hranicu pre zvýšenú sadzbu dane, ale aj výšku nezdaniteľnej časti základu dane (§ 11 zákona 595/2003 Z.z.). V roku 2026 je životné minimum stanovené na 234,42 € mesačne podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Nezdaniteľná časť základu dane je 21-násobok životného minima, čo predstavuje 4 922,82 € ročne. Táto suma sa odpočíta od základu dane pred aplikáciou sadzieb 19 % a 25 %. Kalkulačka predpokladá, že zadaný príjem je už základ dane po odpočítaní nezdaniteľnej časti.

Porovnanie so zahraničím

Slovenská dvojstupňová progresívna sadzba (19 % / 25 %) je v rámci Európskej únie pomerne mierna. Česká republika uplatňuje 15 % / 23 %, Rakúsko má až sedem daňových pásiem od 0 % do 55 %, Nemecko používa plynulo rastúcu sadzbu od 14 % do 45 %. Slovenský systém ponúka predvídateľnosť a jednoduchosť výpočtu, čo je výhodné pre podnikateľov a SZČO, ktorí si preddavky počítajú sami. Napriek relatívne vysokej hranici pre zvýšenú sadzbu zasahuje 25 % pásmo len nadpriemerne zarábajúcich daňovníkov.