Výživné je právna povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich nezaopatrených detí. Táto povinnosť však nie je statická — zákonom je upravená možnosť výživné upraviť, ak sa podstatne zmenia pomery jedného alebo oboch účastníkov. Ustanovenie § 72 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine predstavuje kľúčový právny základ pre takéto úpravy.

Podstatná zmena pomerov môže nastať na strane povinného (napríklad strata zamestnania, zníženie príjmu, nová vyživovacia povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu alebo zdravotné problémy), ale aj na strane oprávneného (napríklad nástup dieťaťa na vysokú školu, zvýšenie životných nákladov, špecifické potreby dieťaťa). Súd pri rozhodovaní o úprave výživného zvažuje obe strany a zachováva primeranosť medzi potrebami oprávneného a schopnosťami povinného.

Indexačný koeficient je nástroj, ktorý umožňuje kvantifikovať potrebnú zmenu výživného. V praxi sa často opiera o oficiálne štatistiky, ako je index spotrebiteľských cien alebo zmena životného minima. Ak sa životné minimum na Slovensku zvýši, súdy bežne akceptujú úpravu výživného v rovnakej alebo primeranej výške. Rodičia sa môžu na úprave dohodnúť aj mimosúdne, avšak ich dohoda musí mať písomnú formu a schvaľuje ju súd.

Úprava výživného sa netýka len zvýšenia — súd môže výživné aj znížiť, ak sa podstatne zhoršili pomery povinného. Súčasne môže priznať doplatok za obdobie, počas ktorého výživné nebolo plnené riadne. Pri úprave výživného súd vždy zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa.