Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch upravuje poplatkovú povinnosť účastníkov súdneho konania. Ustanovenie § 2 definuje, kto je povinný platiť súdny poplatok a akým spôsobom sa táto povinnosť určuje. Poplatok je príjmom štátneho rozpočtu a jeho účelom je čiastočne kompenzovať náklady súdneho systému.

Podľa § 2 je poplatníkom ten, kto podáva návrh na začatie konania. Ak návrh podáva jeden navrhovateľ, je povinný zaplatiť 100 % sadzby určenej sadzobníkom. Ak však návrh podávajú obe strany sporu spoločne, napríklad pri spoločnom návrhu na rozvod manželstva, poplatok sa znižuje na 50 % sadzby. Toto zníženie reflektuje skutočnosť, že obe strany majú záujem na tom istom konaní.

Sadzobník súdnych poplatkov pre majetkové veci stanovuje sadobu 5,5 % z hodnoty predmetu sporu. Pre nízke hodnoty sporu je stanovený minimálny poplatok vo výške 16,50 €. Tento minimálny poplatok sa uplatňuje pri hodnote sporu do približne 300 € a zabezpečuje, že náklady spojené s vedením konania sú aspoň čiastočne pokryté.

Výhradná hodnota predmetu konania je kľúčovým pojmom pre výpočet poplatku. Ide o hodnotu, ktorú si navrhovateľ nárokuje v konaní. Pri spotrebiteľskych sporoch sa táto hodnota určuje podľa výšky požadovaného plnenia. Súdy rozlišujú medzi návrhmi s pevne stanovenou hodnotou a návrhmi, kde sa hodnota nedá presne vyčísliť.

Súdný poplatok sa platí v hotovosti na pokladnici príslušného súdu, poštovou poukážkou alebo bezhotovostným prevodom na účet súdu. Poplatok je potrebné zaplatiť do 15 dní od podania návrhu. Ak poplatok nie je zaplatený včas, návrh sa odmietne. Pri platbe v splátkach je možné požiadať o odklad alebo splátky podľa § 5 a § 6 zákona.